Slovenská Asociácia Zlatokopov

V roku 2007 na Majstrovstvách Poľska nás prvý krát naši poľskí plukači zlota pozvali ako zástupcov SAZ na Konvetykiel (miesto kde sa ryžuje zlato) do Zlotoryje. Vtedy sa nám to zdalo ešte trochu pritiahnuté za vlasy, aby sme sa trepali z takej diaľky (cca 700 km tam a toľko aj späť) na zlatokopeckú zábavu. O rok neskôr sa to zopakovalo, až v roku 2009 sa naša družba tak rozvinula, že sme sa konečne rozhodli.

Mesiac pred Konvetykielom sme dostali oficiálne pozvánky, prichystali róby (hlavne ženy) a čakali na termín odchodu. Našťastie nám do toho nič neprišlo, akurát v tom období panovala len „švinska grypka“, ale tú sme odignorovali až na Lenku, ktorá cestovala v aute s rúškom na tvári :-).

Vo štvrtok 26.11.2009 večer o 21,00 hod. sme vyrazili na nočnú jazdu za zábavou:

• 1. auto – Čierny jastrab v zložení Maruška + Džugy, Jana + Paly
• 2. auto – Strieborný šíp v zložení Marika + Coly, Lenka, Ria + Matúško.

Do Zlotoryje sme dorazili po pár prestávkach ráno 27.11. o 8,00 hod., stretli sme sa s Dyrektorom Biura PBKZ Krištofom Jędroszkowiak. Pozval nás na kávu do kancelárie Polskie Bractwo Kopaczy Złota PBKZ, kde sme si pozreli ich kroniku. Potom sme sa išli ubytovať a zdriemnuť si po dlhej ceste do agroturistického hotela, aby sme sa mohli večer veseliť a hodovať až do rána.

Večer, keď sme už boli všetci vyparádení, oholení a umytí, si po nás prišli mikrobusom a odviezli do reštaurácie ZLOTY LAS cca 5 km od Zlotoryje. Ľudia – plukači, sponzori a hostia sa pomaličky schádzali a odbitím 19-tej hodiny sa oficiálnym vstupom pozvaných a prípitkom pri vchode začal slávnostný večer. Prípitok sa realizoval netradične postavením sa na kus pňa s jednou nohou vo vzduchu, zároveň aj s pitím vodky zo strán obkoleseným špalierom členov Bratstva v ich tradičných oblečeniach. Po uvítaní nasledoval príhovor a večera s obrovským množstvom chodov z poľských tradičných jedál, k čomu nám vyhrávala muzika. Medzitým bola spustená prezentácia dosiahnutých výsledkov Bratstva z uplynulej zlatokopeckej sezóny, systém bodovania najlepších a plány do budúcej sezóny. Šéf Bratstva Prezydent PBKZ Jan Kusek odovzdal najlepším plukačom ceny a my sme mu odovzdali za nás a SAZ tradičné slovenské prezenty (borovička, tokajské a pod.).

Polnoc nám pripomenuli krásnym ohňostrojom. Zábavu sme ukončili nadránom okolo 4tej (nie medzi poslednými), kedy nás poodvážali všetkých do hotela. V sobotu ráno, okolo obeda sme sa vybrali na návštevu k Tadekovi do jeho krčmy. Má v nej vystavené všetky svoje zlatokopecké trofeje, ktoré získal pokiaľ sme na MR do Poľska nezačali chodiť my. Od neho sme sa s poľskými kamarátmi vybrali na exkurziu po pamiatkach mesta Zlotoryja, ktorú sme ukončili večerou v ich tradičnej rybacej reštaurácii. Po večeri sme sa rozlúčili so zlotoryjcami a odišli si utužiť družbu „domovinou a tokajom“ s nezlotoryjskými plukačmi – Jarek, Blažej, Kaša, Aňa na hotel. Okolo polnoci sme sa rozlúčili aj s nimi, aby sme skoro ráno mohli vyraziť na cestu.

V nedeľu sme sa zašli pozrieť do Osviečimu a dorazili sme domov neskoro večer. Výlet bol pekný, pohostinnosť nekonečná a zážitkov kopa. Škoda, že sme po ceste nestihli ešte Country zábavu v Spišskej.